Bruno Ferrero
Poriadok
Raz jedna žena priviedla synčeka k Mahatma Gándhímu a požiadala ho: „Mahatma, povedz mu, aby už nejedol sladkosti.“
„Buď taká dobrá a príď o tri dni,“ odpovedal Gándhí.
Po troch dňoch sa žena vrátila s dieťaťom a Gándhí povedal dieťaťu:
„Prestaň jesť sladkosti.“
Žena sa spýtala:
„Prečo si nás nechal čakať tri dni, aby si nám povedal len toto?“
Mahatma povedal: „Lebo pred troma dňami som aj ja ešte jedol sladkosti.“
Keby sa všetci, čo rozkazujú, kážu, vyžadujú, naliehavo požadujú a vykrikujú, rozhodli robiť to, čo žiadajú od druhých, tento svet by bol rajom.
Sila myšlienky
Akýsi pútnik kráčal poľným chodníkom, keď v tráve na jeho okraji zbadal čosi zvláštne, vyzeralo to ako kameň.
„Je to had,“ pomyslel si.
Had sa vztýčil a smrteľne ho poštípal.
A potom šiel tým istým chodníkom iný pútnik. Aj on zbadal kameň zvláštneho tvaru.
„Je to vtáčik,“ povedal si.
A vtáčik zatrepotal krídlami a odletel.
Na tmavej opustenej ceste zastalo auto s prepichnutou pneumatikou. Vodič vystúpil a zistil, že nemá zdvihák. Už sa ho zmocňovalo zúfalstvo, keď v diaľke zazrel svetielko. Bolo tam akési hospodárstvo.
Vybral sa pešo tým smerom a cestou začal premýšľať:
„A čo keď mi neotvoria?“ „A čo keď nebudú mať zdvihák?“ „A čo keď mi ten sedliak nebude chcieť ten zdvihák – ak ho má – požičať?“
Pri každej úzkostlivej otázke jeho pobúrenie rástlo a keď konečne prišiel k domu a sedliak mu otvoril, bol taký rozzúrený, že ho udrel päsťou do tváre a zareval: „Zožer si ten svoj hnusný zdvihák!“
Či sa ti to páči, alebo nepáči, smer tvojej cesty, ktorá sa volá život, určujú tvoje myšlienky. Ak máš myseľ plnú skľúčenosti a sklamania, žiješ v ich zajatí. Povedz chlapovi, že je hlúpy. A hlúpym sa stane.
Osol a flauta
Na poli už dlho ležala opustená flauta. Nik na nej už nehrával. Až jedného dňa tadiaľ prechádzal osol. Silno do nej fúkol a vylúdil z nej najsladší tón svojho života, najkrajší zvuk v živote osla i v živote flauty.
Nevedeli pochopiť, čo sa stalo, lebo rozum nebol ich silnou stránkou, a keďže obaja v rozum verili, rýchle sa rozlúčili, lebo sa hanbili za to najlepšie, čo jeden i druhý vo svojom smutnom živote urobili.
Koľko opustených fláut a koľko oslov je na tomto svete! Mnohí z nás sa nepoznajú, ostávajú sami sebe neznámi a skrývajú sami pred sebou, kto sú. Vyžadujú lásku od iných, ktorí sa tiež nepoznajú, a tak isto sa skrývajú. Ale niekedy sa mraky pretrhnú, objaví sa záblesk, iskra… a tam sa všetko končí, lebo chýba odvaha. Človek potrebuje veľa odvahy, aby miloval.
Ale tak isto ju potrebuje, aby sa dal milovať.
=======================================================
Touto cestou chcem upozorniť na zaujímavú webovú stránku :